Myelodysplastický syndróm

Definícia

• • Myelodysplastické syndrómy (MDS) sú klonové ochorenia krvotvorných buniek charakterizované periférnymi cytopéniami, morfologickou dyspláziou, neefektívnou hematopoézou a rizikom leukemickej transformácie. Podľa klasifikácie WHO 2022 sa označujú ako myelodysplastické neoplázie.

Etiológia a patogenéza

• • Príčina MDS nie je známa; riziko stúpa s vekom v dôsledku získavania somatických mutácií, ktoré podporujú klonovú expanziu a dominanciu určitej krvotvornej kmeňovej bunky.
• • Riziko pravdepodobne zvyšuje aj expozícia napr. benzénu, žiareniu a chemoterapii (najmä dlhé alebo intenzívne režimy a režimy s alkylačnými látkami, hydroxyureou alebo inhibítormi topoizomerázy).
• • MDS sa vyskytuje častejšie u starších mužov a u osôb s predchádzajúcou expozíciou cytotoxickej liečbe.

Klinický obraz

• • Kostná dreň môže byť hypocelulárna alebo hypercelulárna; neefektívna hematopoéza spôsobuje anémiu (najčastejšie), neutropéniu, trombocytopéniu alebo ich kombináciu.
• • Príznaky odrážajú najviac postihnutú líniu: bledosť, slabosť a únava (anémia); horúčka a infekcie (neutropénia); modriny, petechie, epistaxa a slizničné krvácanie (trombocytopénia).
• • Najčastejším nálezom je anémia, zvyčajne s makrocytózou a anizocytózou.
• • Syndróm del(5q) je osobitná forma MDS, ktorá postihuje najmä ženy; typicky je prítomná makrocytová anémia a trombocytóza.

Diagnostika

• • Treba vylúčiť cytopénie z iných príčin, napr. pri autoimunitných chorobách, deficite vitamínu B12 alebo folátu, idiopatickej aplastickej anémii, PNH, deficite medi, toxicite zinku alebo účinku liekov.
• • Podľa WHO 2022 sa MDS delia na MDS s definujúcimi genetickými abnormalitami (MDS s nízkym počtom blastov a izolovanou deléciou 5q – MDS-5q, MDS s nízkym počtom blastov a mutáciou SF3B1 – MDS-SF3B1, MDS s bialelickou inaktiváciou TP53 – MDS-biTP53) a na morfologicky definované MDS.
• • Kategória MDS so zvýšenými blastmi 2 (MDS-IB2) je v klasifikácii WHO 2022 zachovaná, kým ICC 2022 ju mení na MDS/AML, aby zdôraznila plynulý prechod medzi MDS a AML.
• • Prognostický systém IPSS-M zahŕňa okrem cytogenetiky, percenta blastov v kostnej dreni, hemoglobínu a počtu trombocytov aj mutačný stav 31 génov.

Liečba

• • Erytropoézu stimulujúce látky (ESA) zmierňujú anémiu len u 15–20 % pacientov s MDS, najmä u tých, ktorí nie sú závislí od transfúzií a majú sérový erytropoetín < 500 mIU/ml.
• • Lenalidomid je štandardom liečby pri MDS nižšieho rizika s anémiou, dostatočným počtom trombocytov a del(5q).
• • Pri MDS vyššieho rizika sú u väčšiny pacientov štandardom azanukleozidy (azacitidín, decitabín); zlepšenie prežívania v randomizovanej štúdii preukázal len azacitidín.
• • Alogénna transplantácia krvotvorných kmeňových buniek je jedinou kuratívnou liečbou MDS; indikovaná je u mladších pacientov v dobrom celkovom stave, spravidla v skupinách intermediate-2 alebo vysokého rizika.

Komplikácie a prognóza

• • U 10–30 % pacientov sa MDS transformuje do akútnej myeloidnej leukémie.
• • Pri výraznej, refraktérnej alebo chronickej anémii nakoniec vzniká preťaženie železom z transfúzií a/alebo zo zvýšenej črevnej absorpcie železa.
• • Mutácia TP53 (až u 10 % pacientov s primárnym MDS) zvyšuje riziko transformácie do AML a vedie k veľmi nepriaznivým výsledkom.
• • Môže sa vyvinúť extramedulárna hematopoéza s hepatomegáliou a splenomegáliou, v priebehu MDS aj myelofibróza.

Kľúčové pojmy