Alergické choroby (definícia, rozdelenie, diagnostika, liečba)

Definícia

• • Alergické (vrátane atopických) a iné reakcie z precitlivenosti sú patologické alebo prehnané imunitné reakcie na cudzie alebo vlastné antigény. Alergia je akákoľvek prehnaná imunitná odpoveď na cudzí antigén bez ohľadu na mechanizmus, atopia je prehnaná odpoveď sprostredkovaná IgE.

Etiológia a patogenéza

• • Reakcie z precitlivenosti sa podľa Gella a Coombsa delia na 4 typy (I–IV); typ I (okamžitý) je sprostredkovaný IgE a vzniká do 1 hodiny po expozícii antigénu.
• • Typ II (cytotoxický, protilátky proti povrchovým antigénom buniek) – napr. Coombs-pozitívne hemolytické anémie, anti-GBM choroba; typ III (imunokomplexový) – napr. sérová choroba, SLE.
• • Typ IV (oneskorený) nie je sprostredkovaný protilátkami, ale T-lymfocytmi – napr. kontaktná dermatitída, Stevensov-Johnsonov syndróm/TEN, DRESS.
• • Najčastejšími zdrojmi alergénov sú napr. výkaly roztočov domáceho prachu, zvieracie epitélie, peľ (stromy, trávy, buriny), plesne, potraviny, sliny a jed hmyzu a lieky.

Klinický obraz

• • Typ I: napr. rinorea, kýchanie a upchatý nos, sipot a dyspnoe, svrbenie očí, nosa či kože, urtikária alebo iné exantémy, opuch pier, jazyka a tváre.
• • Stridor, sipot a hypotenzia sú život ohrozujúce znaky anafylaxie.
• • Anafylaxia je závažná systémová reakcia z precitlivenosti, zvyčajne s rýchlym nástupom, ktorá môže spôsobiť smrť; ťažká anafylaxia môže prebehnúť aj bez typických kožných prejavov alebo obehového šoku (WAO 2020).
• • Príznaky anafylaxie začínajú zvyčajne do 15 minút od expozície spúšťaču; neskorá fáza reakcie sa môže objaviť 4–8 hodín po expozícii alebo neskôr.

Diagnostika

• • Základom je dôkladná anamnéza – napr. vek a čas začiatku, spúšťače, vzťah k sezóne alebo situácii, rodinná anamnéza atopie – a fyzikálne vyšetrenie.
• • Kožné testy: prick test sa zvyčajne robí ako prvý; intradermálny test je citlivejší, ale menej špecifický; test je pozitívny, ak je pupeň po 15–20 minútach o 3 mm väčší ako pri negatívnej kontrole.
• • Alergén-špecifické IgE v sére sa vyšetrujú, keď by kožné testy mohli byť neúčinné alebo rizikové – napr. ak nemožno vysadiť interferujúce lieky alebo pri ekzéme, dermografizme či psoriáze.
• • Anafylaxia sa diagnostikuje klinicky a liečba sa nemá odkladať kvôli vyšetreniam; diagnózu môže potvrdiť sérová tryptáza odobratá najlepšie do 2 hodín od reakcie.

Liečba

• • Odstránenie alebo vyhýbanie sa alergénu je primárnou liečebnou aj preventívnou stratégiou.
• • H1-antihistaminiká sú základom liečby alergických chorôb; zvyčajne sa preferujú antihistaminiká 2. generácie, lebo 1. generácia má výrazné sedatívne a anticholinergné účinky (problém napr. u starších, pri glaukóme či hyperplázii prostaty).
• • Alergénová imunoterapia je indikovaná, ak sa expozícii alergénu nedá vyhnúť a farmakoterapia nestačí; počas zvyšovania dávky sa pacient po injekcii sleduje asi 30 minút pre riziko anafylaxie.
• • Anafylaxia: liekom prvej voľby je adrenalín i.m. (0,01 mg/kg, max. 0,5 mg) do anterolaterálnej strany stehna, pri pretrvávaní opakovane každých 5–15 minút; i.v. adrenalín sa na úvodnú liečbu neodporúča (WAO 2020).

Komplikácie a prognóza

• • Anafylaktický šok – hemodynamicky závažná forma anafylaxie s obehovým zlyhaním.
• • Bifázická reakcia – asi polovica sa objaví do 6–12 hodín; pacienti po anafylaxii sa majú observovať, najmä pri ťažkých reakciách a pri potrebe opakovaných dávok adrenalínu.
• • Rizikové faktory ťažkého priebehu: nekontrolovaná ťažká astma (riziko fatálnej anafylaxie) a liečba betablokátormi (pri nedostatočnej odpovedi na adrenalín možno podať glukagón).
• • Nežiaduce účinky alergénovej imunoterapie siahajú od kašľa či kýchania po generalizovanú urtikáriu, ťažkú astmu, anafylaktický šok a zriedka smrť.

Kľúčové pojmy